Bbabo NET

Správy

Gruzínsky parlament sa jemne postavil na Ukrajinu

Prijatie rezolúcie „O možnej vojenskej eskalácii na Ukrajine“ gruzínskym parlamentom vyvolalo škandál. Opozícia, predovšetkým Zjednotené národné hnutie (UNM) exprezidenta Michaila Saakašviliho, obvinila úrady zo zbabelosti a „vzdania sa Rusku“. Faktom je, že Ruská federácia nebola nikdy priamo spomenutá v dokumente o eskalácii situácie okolo Ukrajiny. Vládnuca skupina Georgian Dream (GD), ktorá rezolúciu prijala, reagovala tým, že sa nazvala „mierovou stranou“ a obvinila politických rivalov zo snahy o rozpútanie vojny.

Za uznesenie „O možnej vojenskej eskalácii na Ukrajine“ hlasovalo 74 poslancov. Všetci sú členmi GM. Opoziční poslanci, vrátane členov strany UNM Michaila Saakašviliho, hlasovanie bojkotovali, rezolúciu považovali za príliš mäkkú, „vzdávajúcu sa Rusku“ a „urážajúcu gruzínsko-ukrajinské spojenecké vzťahy“.

Odporcov vládnucej strany pobúrila skutočnosť, že Rusko sa v dokumente nikdy nespomínalo. V kľúčovom odseku uznesenia sa teda uvádza: „Parlament vyjadruje hlboké znepokojenie nad možnou eskaláciou nepriateľských akcií na Ukrajine“ a „odsudzuje akékoľvek plány, ktoré môžu byť namierené proti suverenite a územnej celistvosti suverénneho štátu“.

Ako vysvetlila v rozhovore so spolupracovníkmi Michaila Saakašviliho Khatia Dekanoidze, šéfka parlamentnej frakcie UNM, ktorá stála na čele Národnej polície Ukrajiny v rokoch 2015 až 2016, navrhli, aby parlamentná väčšina do tejto frázy vložila len dve slová: za slová „ odsudzuje akékoľvek plány“, píše „Ruská federácia“. Novela však nebola prijatá a opozícia ako celok odmietla hlasovať.

V reakcii na vehementné obvinenia zo „zrady bratského ľudu“ a „hanebnej kapitulácie pred Moskvou“ predseda GM Irakli Kobakhidze nazval UNM „stranou vojny“ a varoval, že GM „bude aj naďalej pôsobiť ako ‚strana mieru‘. ".

"Potom, čo ste v roku 2008 sami odovzdali 20 % gruzínskeho územia Rusku, jednoznačne chcete vojnu na Ukrajine," povedal Kobachidze na mimoriadnom brífingu.

Člen GM Giorgi Amilakhvari pripomenul „jedinečnú črtu“ politickej sily, ktorá teraz vládne v Gruzínsku. Od roku 1990 vedú krajinu tri strany: Okrúhly stôl – Jednotné Gruzínsko prvého prezidenta Zviada Gamsachurdiu, Zväz gruzínskych občanov Eduarda Ševardnadzeho a Spojené národné hnutie Michaila Saakašviliho. A počas týchto rokov sa v Abcházsku a Južnom Osetsku rozhoreli vojenské konflikty. A po víťazstve miliardára GM Bidzinu Ivanišviliho v parlamentných voľbách v roku 2012 ozbrojené konflikty ustali. "Sme prvou vládou, počas ktorej nebola vojna," povedal Giorgi Amilakhvari.

Ako dôkaz, že rezolúcia „spôsobila nenapraviteľné škody gruzínsko-ukrajinským vzťahom“ pre svoju „zbabelosť, mäkkosť a bezzubosť“, opozícia uvádza udalosti vo Najvyššej rade. Deň predtým ukrajinskí poslanci neďaleko pódia rozvinuli vlajky štátov spojených s Ukrajinou, ktoré jej „pomáhali proti ruskej agresii“. Ale medzi týmito vlajkami nebola žiadna vlajka Gruzínska. "Stalo sa to len preto, že tam boli vlajky štátov, ktoré poskytli Ukrajine vojenskú pomoc," reagovalo na tieto obvinenia gruzínske ministerstvo zahraničných vecí.

Gruzínske diplomatické oddelenie vo svojom vyhlásení poukazuje aj na ďalšie „proukrajinské“ ustanovenia parlamentnej rezolúcie: o „suverénnom práve každého štátu vstúpiť do NATO“ a o „neprípustnosti akýchkoľvek pokusov obmedziť toto právo vojensko-politickým nástrojov“, ako aj o „solidarite s priateľským ukrajinským ľudom, ktorý čelí vážnym následkom v dôsledku vojenskej eskalácie“. Bez upresnenia, kto „ohrozuje Ukrajinu“, kto sa snaží „obmedziť jej právo“ na vstup do Severoatlantickej aliancie a z akého dôvodu môže na Ukrajine dôjsť k „vojensko-politickej eskalácii“.

Je pozoruhodné, že Gruzínsko je s Ukrajinou spojené unikátnou zmluvou „O priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci“, ktorú v 90. rokoch podpísali vtedajší lídri oboch krajín Eduard Ševardnadze a Leonid Kučma. Tbilisi nemá dohodu s týmto názvom (s odkazom na „vzájomnú pomoc“) so žiadnym iným štátom na svete.

Práve na základe tohto dokumentu dodal vtedajší prezident Ukrajiny Viktor Juščenko v roku 2006 Gruzínsku systém protivzdušnej obrany Buk. Navyše, podľa Michaila Saakašviliho ich „zbavuje služby na západe ich krajiny“. Pomocou týchto komplexov sa gruzínskej protivzdušnej obrane podarilo počas vojny v auguste 2008 zostreliť niekoľko ruských bojových lietadiel.

Gruzínsky parlament sa jemne postavil na Ukrajinu