Prezidenti Ruska a USA Vladimir Putin a Joe Biden prijali návrh svojho francúzskeho kolegu Emmanuela Macrona usporiadať summit o strategickej stabilite a bezpečnosti v Európe. Oznámila to v pondelok tlačová služba Elyzejského paláca. Experti povedali, či sú Moskva a Washington pripravené na dialóg, či bude mať stretnutie nejaký význam a či sa lídrom krajín podarí dosiahnuť minimálne dohody.

Emmanuel Macron, ktorý cez víkend telefonicky hovoril s Putinom a Bidenom, navrhol usporiadať bilaterálny „summit o bezpečnosti a strategickej stabilite v Európe“. Administratíva francúzskeho vodcu poznamenala, že hlavy štátov s touto myšlienkou súhlasili.

Biely dom neskôr potvrdil, že summit sa uskutoční, ak Rusko predtým „nenapadne“ Ukrajinu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však poznamenal, že zatiaľ neexistujú žiadne konkrétne plány na zorganizovanie summitu prezidentov Ruska a Spojených štátov, takže je predčasné o tom hovoriť. "Samozrejme, nevylučujeme (možnosť kontaktov), ​​- dodal. - V prípade potreby, samozrejme, prezidenti Ruska a USA môžu kedykoľvek rozhodnúť o kontaktoch, či už telefonických alebo osobných. Bude to ich rozhodnutie."

Pravdepodobnému samitu Putin-Biden budú predchádzať konzultácie medzi ruskými a americkými ministrami zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a Anthonym Blinkenom. Diplomati sa stretnú 24. februára. Predpokladá sa, že práve na týchto rokovaniach sa budú pripravovať otázky pre hlavy štátov.

Mimochodom, agentúra Reuters s odvolaním sa na poradcu prezidenta Francúzska uvádza, že Joe Biden požiadal Macrona, aby zorganizoval summit s Putinom.

„Ťažko povedať, či sú Ruská federácia a Spojené štáty pripravené na dialóg,“ komentuje nemecký politológ Alexander Rahr. - Ruské požiadavky na bezpečnostné záruky sú naozaj veľmi prísne. Západ chápe, že aby sa zabránilo vojne na Ukrajine, je potrebné viesť dialóg s Moskvou. Nikto sa však zatiaľ nemieni vzdať pozícií – konkrétne stiahnuť jednotky NATO z Európy.

Medzitým nevidím žiadne pokusy Západu o seriózny kompromis, pretože to pre nich bude znamenať, že Rusko získava zónu vplyvu na Ukrajine a okolo jej hraníc, o čo sa v zásade snaží. Ďalšou otázkou je, že západné krajiny to absolútne nechcú.

Podľa odborníka je možné dosiahnuť akýkoľvek kompromis len vtedy, ak je jedna zo strán dostatočne silná na to, aby prinútila druhú prijať ho. Ak krajiny uvážia, že majú v sebe dostatok sily na to, aby ohrozili iný štát, situácia sa nezlepší.

„Ďalšou otázkou je, či si Američania želajú bezpečnostný systém v Európe, kde bude Rusko zahrnuté,“ pokračuje Alexander Rahr. - Tu o tom pochybujem. Nemci a Francúzi pravidelne hovoria o spoločnom priestore od Lisabonu po Vladivostok. Boli by tiež pripravení prejsť k diskusii o európskom bezpečnostnom systéme založenom na koncepcii OBSE. Američania budú zas posilnenie tejto organizácie (čo by bola samozrejme kompromisná možnosť) považovať za vzdanie sa pozícií Severoatlantickej aliancie.

V Moskve aj vo Washingtone prebieha kŕčovitá analýza situácie a snaha pochopiť, do akej miery môže každá zo strán v záujme kompromisu ustúpiť a v akých otázkach je potrebné konať rozhodne a asertívne. Nevylučujem, že v určitom momente bude Rusko stále súhlasiť s tým, že bude splnená len časť jeho požiadaviek. Potom sa začne dialóg.

Podľa Alexeja Makarkina, podpredsedu Centra pre politické technológie, profesora Vysokej školy ekonomickej, neexistujú žiadne záruky, že sa strany na rusko-americkom summite dokážu dohodnúť.

„Existuje však šanca pokúsiť sa diskutovať o bezpečnosti v Európe a v tomto kontexte je tu ukrajinská otázka,“ hovorí expert. - Pre strany bude mimoriadne ťažké dohodnúť sa, pretože z Ruska sú minimálne dve požiadavky, ktoré sú pre Západ neprijateľné. Prvým je zastavenie expanzie NATO na východ, druhým je zrieknutie sa vojenskej prítomnosti na území nových členov aliancie. Pokiaľ ide o tretí bod (rakety a cvičenia), dialóg je možný, aj keď nie jednoduchý. Veľmi pochybujem, že to uspokojí Ruskú federáciu.

Možno sa pokúsiť presadiť netriviálne myšlienky, ale zatiaľ nie sú príliš viditeľné. Rôzni odborníci hovoria napríklad o potrebe uvaliť moratórium na rozširovanie NATO. Ale aj v tejto veci môže nastať množstvo ťažkostí. Ak sa zavedie na relatívne krátke obdobie, nebude to Rusku vyhovovať. Moratórium na dlhšie obdobie nebude Spojeným štátom vyhovovať.“

Ak sa rokovania predsa len uskutočnia, budú veľmi ťažké, pretože krajiny k sebe nemajú dôveru, domnieva sa politológ. Súčasná kríza veľmi jasne ukázala dôveru Ameriky, že si dá načas, pretože čas je aj tak na jej strane. Preto môže viesť zdĺhavé konzultácie a oddialiť kľúčové rozhodnutia.„Pokiaľ ide o Rusko, tu je všetko oveľa komplikovanejšie,“ zdôraznil expert. – V Ruskej federácii často radi hovoria, že Západ je pred kolapsom, ale to sa, ako vidíme, nedeje. Navyše populistické hnutia, do ktorých sme v našej krajine vkladali veľké nádeje, samy prechádzajú eróziou. Vynikajú tam umiernenejšie alebo, naopak, radikálnejšie prúdy. Navyše, dnes sú pre západnú elitu oveľa menším problémom ako pred šiestimi rokmi. Teraz je situácia zvládnuteľnejšia.

Zároveň sa v Rusku menia generácie. Napríklad pre mileniálov, ktorých najstarší predstavitelia majú už 40 rokov, je už téma Ukrajiny či téma konfrontácie so Západom menej výrazná. Ruská vláda vychádza zo skutočnosti, že ak počkáte a odložíte túto otázku ešte nejaký čas, prestane byť pre budúce generácie vôbec zaujímavá. Takéto obavy existujú. Preto má Ruská federácia túžbu riešiť problémy čo najrýchlejšie.

bbabo.Net