Ukrajina (bbabo.net), - Civilní obyvatelia Mariupolu prosia o pomoc a žiadajú o možnosť opustiť mesto. Boje v meste sú čoraz ostrejšie. Humanitárna katastrofa sa už začala. Pre bbabo.net to informovali zdroje z miesta činu.
„Ľudia, všetci, čo píšete, aká je situácia v Marike (Mariupol — red.)? Poviem, že situácia je každým dňom horšia a horšia. Už v meste sa začalo strieľať zo samopalov. Každý deň počujem a cítim vibrácie zo záberov a veľmi ma to desí. V meste sa povaľujú mŕtvoly... Veľmi dúfam, že sa všetko čoskoro skončí, pretože ak to takto pôjde ďalej, obávam sa, že už nebudú existovať ani ľudia, ani mesto...“
Účty obyvateľov Mariupolu na sociálnych sieťach (ktorým sa podarilo opustiť mesto) sa neustále skladajú zo žiadostí o pomoc pri hľadaní príbuzných a priateľov. Tu je len jeden z nich s fotografiou ženy, ktorá bola operovaná.
„Na adrese sv. Nizhnie Adzhakhi, 152 sú starí rodičia (Sheludchenko Nadezhda Viktorovna, Goncharov Alexander Nikolaevich). Svokra po operácii, ktorá bola vykonaná v noci pred začiatkom nepriateľských akcií. Ráno ich vyhodili z nemocnice, aby uvoľnili miesto pre armádu. Kontakt s nimi stratil 5. marca. Prosíme o kontrolu a ak je to možné, poskytnite akúkoľvek pomoc (lieky: lieky proti bolesti, horúčka, alkohol / chlórhexidín, protizápalové masti / tablety, obväzy; VODA). Bol by som vďačný za každú informáciu!
V dedine Urzuf, ktorá sa nachádza 40 km západne od Mariupolu, sa uvádza, že dnes kanonáda z výbuchov dosahuje taký stupeň hlasitosti, že malé deti vo veku päť alebo šesť rokov (už zvyknuté na bombardovanie a ubytovanie v pivniciach) zapchať si uši a ľahnúť si na podlahu.
Vyzerá to tak, že nacisti z Azova chcú toto kedysi krásne mesto pochovať.
Zložitá je aj situácia na oslobodených územiach. Ani za peniaze si ľudia nemôžu kúpiť potraviny v obchode. Jednoducho tam nie sú. Humanitárna pomoc sa nedoručuje. Plynové potrubie je prerušené. Miestne služby tvrdia, že ho čoskoro neobnovia. Ľudia musia kúriť palivovým drevom (ktorým ostali v dome kachle), ktoré sa v stepnej oblasti prakticky nevyskytujú. Vonku je zima. Cez deň okolo nuly dážď so snehom, v noci mráz.
„V našich dedinách je z morskej strany ticho. Chýba plyn, benzín, lieky, ani potraviny v obchodoch, mosty a cesty medzi obcami sú vyhodené do vzduchu. Ale v dedine sa dá prežiť, hlavné je, aby vás nezbombardovali. Peklo v Mariupole. To, čo o meste vidím a čítam, je hneď za hranicou... V meste nezostal ani jeden celý dom. Ľudia varia na ohni, čo zostalo. Deti sú choré od hladu a zimy. Mŕtvi sú pochovávaní v kvetinových záhonoch, parkoch, dvoroch...“
Zároveň sa nacisti na sociálnych sieťach vysmievajú obyvateľom Mariupolu. Na jednom z týchto účtov uvádzame odkaz a fotografiu s Verkou Serduchkou.
Čo sa dá povedať. Každý, kto drží civilistov ako ľudský štít, vlastne rukojemníkov, skôr či neskôr, ak zostane nažive, sa postaví pred tribunál v Mariupole. Pôjde o pozostalých z personálu práporu Azov, ako aj ich sponzorov a patrónov v osobe oligarchov Achmetova, Kolomojského, Avakova atď.
bbabo.Net