Japonsko (bbabo.net), - Naha, Okinawa Pref. – Takmer pol storočia po návrate Okinawy do Japonska v roku 1972 pokračuje 84-ročný bývalý učiteľ v demonštráciách proti americkej vojenskej prítomnosti v najjužnejšej japonskej prefektúre, podnietený spomienkami na dievča zabité pri havárii amerického stíhača.
Norio Iha bol na vlastnej koži svedkom následkov, keď americká stíhačka narazila do základnej školy Mijamori v meste Okinawa – teraz nazývanom Uruma – 30. júna 1959, keď bola Okinawa pod okupáciou USA. Pri incidente zahynulo 18 ľudí vrátane 12 detí.
Medzi školákmi zabitými pri nehode bolo aj dievča z Ihových pamätí, ktoré chodilo do druhého ročníka školy.
Iha bol v neďalekej kancelárii, keď počul silný výbuch. Ponáhľal sa na miesto havárie, ktoré bolo plné čierneho dymu a zápachu horiaceho dreva a benzínu.
Známa podala Ihovi svoju dcéru, ktorej telo bolo bledé a takmer nahé, ako keby šaty takmer úplne zhoreli. Dievča sa slabým hlasom bez výrazu sťažovalo na bolesť a on inštinktívne vedel, že to neprežije. Krátko nato zomrela v nemocnici.
Jej matka medzitým pobehovala okolo miesta havárie a kričala, že jej ďalšie tri deti sú stále v troskách.
Po havárii na Okinawe pravidelne pokračovali nehody a incidenty súvisiace s americkými silami, čo ešte viac podporovalo nepriateľstvo Iha voči nim.
K Ihovmu hnevu sa pridal aj pocit závisti nad blahobytom príslušníkov americkej armády.
Miestni obyvatelia žijúci v chudobe v blízkosti základní videli rodiny príslušníkov americkej armády, ako si grilujú práve na druhej strane plota.
„Okinawa je náš domov, ale (už od detstva) som nemal pocit, že by som tu mohol voľne chodiť,“ povedal.
Nikdy však nedával najavo takéto pocity, pretože vedel, že veľa ľudí v jeho komunite je závislých od pracovných miest slúžiacich na amerických vojenských základniach, aby si zarobili na živobytie.
Iha povedal, že bol frustrovaný z toho, ako len Okinawa musela čeliť tragédiám, ako bola havária stíhačky pred 63 rokmi, napriek tomu, že celé Japonsko prešlo druhou svetovou vojnou.
Zároveň sa cítil rezignovane na ťažkosti, ktorým Okinawa čelí, a povedal, že miestny výraz „život je poklad“ sú len prázdne slová.
Jeho hnev bol zameraný aj na neschopnosť japonskej vlády zmeniť situáciu na Okinawe, ktorá bola po vojne násilne odrezaná od pevniny.
Keď Iha, ktorý teraz žije v okinawskej dedine Yomitan, vidí nad hlavou lietať americké lietadlá, niekedy si želá, aby spadli z neba, priznal.
Hoci jeho pocity rezignácie rástli s vekom, Iha našiel svoj hnev obnovený v roku 2017, keď súčiastka z amerického vrtuľníka spadla na ihrisko základnej školy neďaleko leteckej stanice Futenma námornej pechoty v meste Ginowan na Okinawe. Neskôr sa na streche škôlky v tom istom meste našiel predmet, o ktorom sa predpokladá, že spadol z amerického lietadla.
"Je to presne ako tragédia na základnej škole v Mijamori," povedal a dodal, že "kým ostanú základne, tragédie budú pokračovať."
Iha vyjadril svoje znepokojenie nad nedostatkom záujmu o problém americkej základne medzi mládežou na Okinawe.
„Myslím si, že mladí ľudia privierajú oči pred status quo“, v ktorom sa približne 70 % amerických základní v Japonsku nachádza na Okinawe, povedal. "Dúfam, že budú mať na pamäti obete, ktoré je Okinawa nútená prinášať, a budú podporovať spoločnosť, v ktorej je život vzácny."
bbabo.Net