Bbabo NET

Veda & Technika Správy

Dokonca aj mierne prípady Covid-19 môžu zmeniť mozog, zistila Oxfordská štúdia

Dokonca aj mierna infekcia Covid-19 môže spôsobiť zmenu štruktúry mozgu v oblastiach spojených s čuchom, pamäťou, kogníciou a emóciami, zistila štúdia Oxfordskej univerzity.

Gwenaelle Douaud, docentka z Nuffield Department of Clinical Neurosciences, a jej kolegovia založili hodnotenie na štúdii údajov o skenovaní mozgu z UK Biobank, veľkej databanky s podrobnými informáciami o zdraví od viac ako pol milióna dospelých v Británii.

Štúdiu zverejnili v utorok v časopise Nature.

Zo záznamov britskej Biobanky výskumníci identifikovali 401 účastníkov, ktorí absolvovali vyšetrenia mozgu magnetickou rezonanciou s priemerným odstupom 38 mesiacov a ktorých zdravotné záznamy ukázali, že boli infikovaní vírusom Sars-CoV-2, ktorý spôsobuje Covid-19.

Výskumníci zahŕňali kontrolnú skupinu 384 účastníkov, ktorí boli o niečo starší, podstúpili rovnaký protokol MRI, ale testovali sa negatívne na Covid-19.

Účastníci štúdie boli vo veku od 51 do 81 rokov a veľká väčšina infikovaných účastníkov nebola prijatá do nemocnice alebo dokonca vykazovali symptómy.

Štúdia odhalila „významný, škodlivý“ vplyv súvisiaci so Sars-CoV-2, najmä v limbickom a čuchovom kortikálnom systéme – oblastiach, ktoré sú vo všeobecnosti zodpovedné za emócie, pamäť a čuch.

Skupina, ktorá bola infikovaná Sars-CoV-2, zaznamenala 1,3 až 1,8 percentnú stratu šedej hmoty v mozgu v porovnaní s odhadovanou 0,2 až 0,3 percentnou stratou objemu mozgu za rok u normálnych jedincov stredného veku.

Zistili tiež, že celková veľkosť mozočka, oblasti mozgu spojenej s kogníciou, sa u infikovaných účastníkov viac zmenšila.

Tieto zmeny sú spojené s poklesom kognitívnych schopností, čo môže viesť k tomu, že jednotlivcom trvá dlhšie odpovedať na otázky v štandardných kognitívnych testoch.

Výskumníci tiež použili ľudí, u ktorých sa vyvinul zápal pľúc, ako kontrolnú skupinu a dospeli k záveru, že zmena mozgu bola špecifická pre tých, ktorí prežili Covid-19.

Keď Omicron mizne, nádeje, že pandémia Covid-19 sa skončila, môžu byť predčasné, Douaud povedal, že abnormality môžu byť spôsobené stratou čuchu u infikovaných účastníkov. "V predchádzajúcich štúdiách sa ukázalo, že opakovaná strata čuchu vedie k strate sivej hmoty v oblastiach mozgu súvisiacich s čuchom," uviedol Douaud vo vyhlásení a dodal, že štúdia nemá informácie o príznakoch infikovaných účastníkov, ako je strata čuchu. „Ďalším vysvetlením by mohol byť účinok samotného vírusu, buď preto, že napáda mozog, alebo preto, že spôsobuje zápaly či imunitné reakcie.

Stále nie je jasné, prečo by takáto invázia alebo zápalové alebo imunitné reakcie mali byť pozorované hlavne v špecifických oblastiach mozgu, ale nie v iných. Povedala, že je možné, že tieto mozgové abnormality budú časom menej výrazné, ak sa čuch obnoví. "Je pravdepodobné, že škodlivé účinky vírusu, či už priame alebo nepriame prostredníctvom zápalu alebo imunitnej reakcie, sa časom po infekcii znižujú.

Z malých predchádzajúcich štúdií existujú určité náznaky, že problémy pozorované pri funkčnom zobrazovaní mozgu sa môžu čiastočne zlepšiť viac ako šesť mesiacov po infekcii,“ povedala.

Anthony Hannan, profesor Floreyho inštitútu neurovedy a duševného zdravia, University of Melbourne, uviedol, že existujú aj iné potenciálne príčiny týchto zmien mozgu u infikovaných účastníkov. „COVID-19 môže byť veľmi stresujúci a vieme, že chronický stres môže spôsobiť zmenšenie objemu niektorých oblastí mozgu.

U osôb infikovaných Sars-CoV-2 mohli existovať aj iné spoločné aspekty skúseností, ako napríklad znížená fyzická aktivita počas choroby a po nej, čo tiež súvisí s poklesom špecifických oblastí mozgu.“ Prekrývajúce sa čuchové a pamäťové funkcie oblastí, o ktorých sa ukázalo, že sa v priebehu času u Sars-CoV-2 výrazne menia, zvyšujú možnosť, že dlhodobejšie účinky infekcie Sars-CoV-2 môžu časom prispieť k Alzheimerovej chorobe alebo iným formám demencie.

Ale oxfordská štúdia, ktorá zahŕňa subjekty s prevažne miernymi príznakmi, nepreukázala známky zhoršenia pamäti.

Oblasť mozgu súvisiaca s pamäťou nevykazovala žiadnu zmenu na funkčnej úrovni. "Je potrebné určiť, či strata šedej hmoty a zvýšené poškodenie tkaniva pozorované v týchto špecifických limbických oblastiach môže zase zvýšiť riziko vzniku problémov s pamäťou u týchto účastníkov," napísali autori štúdie.

Štúdia naznačuje, že pacienti s COVID-19 sú vystavení vyššiemu riziku problémov duševného zdravia. Účastníci boli infikovaní medzi marcom 2020 a aprílom 2021, keď v Británii prevládali rôzne varianty.

Výskumníci uviedli, že veria, že menšina subjektov bola pravdepodobne infikovaná pôvodným vírusom a väčšina variantmi, ktoré vyvolávajú obavy v Británii od októbra 2020 – Alpha, Beta a Gamma.

Výskumníci predpokladali, že len veľmi málo účastníkov, ak vôbec nejakí, bolo infikovaných variantom Delta, ktorý sa v Británii objavil až v apríli 2021.

Dokonca aj mierne prípady Covid-19 môžu zmeniť mozog, zistila Oxfordská štúdia